Návštevnosť

utorok 5. novembra 2013

Šokujúce odhalenia vedeckého pracovníka Mgr. Jozefa Siváka, CSc. - nie sme právny štát

Vzhľadom na pripravovanú masovú akciu OBČIANSKY ODPOR -9.11.2013 sme požiadali o rozhovor Mgr. Jozefa Siváka, Csc. pôsobiaceho v Slovenskej Akadémii Vied- SAV (Oddelenie sociálnej filozofie, politickej filozofie a dejín svetovej filozofie ), aby nám poodhalil niektoré svoje názory.

Vysoká nezamestnanosť mladých a fungovanie školstva
Nezamestnanosť na Slovensku pokladám z veľkej časti za výsledok doslova sabotovania zamestnávania mladých i starších. Nie je vybudovaná infraštruktúra, ktorá absorbuje najviac prac. síl a zatiaľ sa slimačím tempom renovujú trate a budujú diaľnice, pričom sa nepracuje ani na 3 smeny. Všade sa budujú hlavné mestá, len Bratislava, kde je najmenšia nezamestnanosť a kde by mala byť práca, stagnuje, vyradené sú mosty, električkové trate atď. už roky. Keby bol v tomto meste prítomný život, už dávno by si vynútil opravu mosta, stanice a modernizáciu el. tratí MHD. Nemyslím si, že školstvo nepripravuje mladých do života – zatiaľ - pričom sa mstí odbúranie odborného a učňovského školstva, ktoré bolo na dobrej úrovni. Skôr chýba prepojenie s praxou, čo sa zamieňa so spojením s praxou. Lebo pod rúškom reformy a heslom prípravy pre život, sa odbúrava z učebných programov teória , tvorivosť a príprava kádrov. Zo škôl neodchádzajú hrdé budúce kádre, ale ustrašení absolventi, ktorí budú v tom najlepšom prípade dobre platenými sluhami doma či najmä v zahraničí. Lebo školy miesto toho, by svojim absolventom pomáhali sa umiestniť, im priamo pripravujú odchod do zahraničia. Domáci podnikatelia nie sú podporovaní a tí zahraniční sa správajú macošsky – západoeurópsko - slovanský antagonizmus nie je prekonaný a pokračuje na našom vlastnom území (!) -  radšej pozývajú na stáže mladých zo svojich materských krajín. Ak kedysi vyspelé a konkurencieschopné poľnohospodárstvo bolo zrazené na kolená a je nepochopiteľné, že je stále na kolenách, nehovoriac o tom, že je to ďalší veľký rezervoár pracovných síl v počte minimálne 50 tisíc. A nakoniec, nemenším paradoxom je nezamestnanosť v krajine s nízkymi daňami. Lebo zníženie daní nebolo sprevádzané, ba podmienené , tak ako inde vo svete, investovaním, samozrejme na Slovensku. Takže neisté investície na Slovensko prichádzajú a isté investície z neho odchádzajú, ak nie sú tzv. investormi prejedené.

Politická situácia na Slovensku a dodržiavanie Ústavy
Ústava by mala zaručovať, že nikto nie je nad zákonom. Obsahuje aj článok, podľa ktorého sú politické strany oddelené od štátu. Tvrdí sa tiež , že strany dostávajú, ak sú úspešné vo voľbách, od štátu príspevok, preto, aby ho nedostávali od niekoho iného. Lenže práve preto sa deje pravý opak: ak má strana financovanie takto, ústavne, zaručené, prečo neprijať aj ďalšiu fin. podporu, ktorá sa ponúka, ak nevnucuje. Sám býv. policajný prezident Spišiak sa vo svojom prvom funkčnom období vyjadril, že mafia disponuje takým rozpočtom , ktorý sa rovná štátnemu rozpočtu, ak nejde o násobok . No a ten, kto financuje, ten aj riadi. Výsledok je taký, že strany a ich predajní funkcionári konfiškujú štát v prospech  záujmových skupín. Demokracia je tak deformovaná, ak nie znemožnená na dvoch frontoch. Na jednej strane, ľud deleguje svoju zvrchovanú vôľu „zástupcom“,korí ho už pravidelne podvádzajú. Na druhej strane zas médiá ovládajú verejnú mienku, presnejšie, ju v konečnom ovláda ten, kto ovláda médiá (najmä tlač, TV). Takže jednotlivec nemá inú možnosť než uvažovať na základe premís, ktoré dostáva a ktoré sú falošné. Východiskom z tohto začarovaného kruhu je aktívny občan. Taký, ktorý si povie, že dosť bolo sľubov a ktorý si uvedomí , že civením na mĺkve ksichty na bilboardoch sa v podstate neodlišuje svojou úrovňou od amerických Indiánov, ktorí sa nechali nachytať na farebné sklíčka. Bilboardy by mali byť nahradené nosičmi, dodanými pred voľbami radnicami a obecnými úradmi a umiestnenými na verejných priestranstvách v takom počte , koľko je kandidátov či kandidujúcich strán, ktoré by si na ne umiestnili svoje plagáty.

Zahraniční investori a životná úroveň Slovákov
Zahraniční investori k nám prichádzajú nielen kvôli lacnej pracovnej sile, ale aj kvôli daniam , nehovoriac o (liberálnej) anarchii, ktorá tu vládne, natoľko, že tu podnikajú v podstate extrateritoriálne. (Normálne požívajú takéto privilégium extrateritoriality len ambasády. ) Už sa som vyjadril inde, že aj podľa Eurostatu sa dnes produktivita práce na Slovensku blíži 90-im % priemeru EÚ. Tomu by mali zodpovedať aj mzdy - bolo by to inak v súlade s Ústavou a európskym právom - ktoré sú však tretinové (za tú istú prácu) . Žiadne vyrovnávanie sa nedeje, lebo pred 6-7-imi rokmi to bola v priemere len polovica z každej mzdy , ktorá odchádzala zo Slovenska. Je to to neprípustná deformácia hospodárskej skutočnosti – produktivita je základom mzdy – a hrubé porušenie základného ľudského práva ako aj ostatných platných právnych noriem. Je to vôbec výsmech nášho tzv. európskeho občianstva. Rovnako sa treba zbaviť ilúzie, že títo investori, pokiaľ sú zároveň aj zamestnávateľmi, sa k našim mladým či starším zamestnancom správajú tak ako vo svojich materských krajinách, že majú vôbec záujem domorodcu zamestnať. Dokonca sú hlásené prípady týrania našich zamestnancov a pritom títo pracujú a žijú doma. Treba konštatovať a dalo sa to predvídať, že západoeurópsko- slovanský antagoniozmus nebol dosiaľ prekonaný. A život doma, na Slovensku, treba jednoducho sprotiviť.

Študenti a takzvaná nežná revolúcia v roku 1989
Skutočným aktérom „nežnej“ bola štátna buržoázia – potrebovala si zachovať a konsolidovať svoje privilégiá – spolu s tajnými službami (tiež štátnymi) domácimi a zahraničnými. Študenti hrali len úlohu tzv. komparzu a disidenti väčšinou poslúžili ako užitoční idioti, aby maskovali oných skutočných aktérov a ich ciele, skompromitovaných politikov a iných činiteľov býv. režimu. Je slovenských špecifikom, že títo užitoční idioti slúžili tak dlho, vlastne dodnes. Keby hľadanými aktérmi boli bývali naozaj študenti, určite  by sa mali dnes ako rodičia, otcovia a matky lepšie. V skutočnosti sa im dnes žije ťažšie ako ich rodičom. Napriek slobode (často formálnej). A vôbec ťažko možno tzv. nežnú revolúciu pokladať za revolúciu. Skôr išlo prevrat a „revolučnosť“ skôr spočívala v hlbokej zmene vlastníckych vzťahov. A to bez akejkoľvek zásluhy, len sa vyzliekol Pavol, aby sa obliekol Peter. Až dnešní študenti by mali možnosť uskutočniť tú (svoju) pravú revolúciu či prispieť svojím dielom k nevyhnutným zmenám, ktoré by  tento náš Absurdistan dali do koľaje, teda obnovili právny štát – SR nie je právny štát aj podľa slov terajšieho predsedu vlády samotného – odstránili príslovečnú slovenskú beztrestnosť a reštartovali túto stagnujúcu krajinu. Pre seba by mali študenti vybojovať obnovu štipendijného systému, pravda prispôsobeného dnešným podmienkam. Uskutočnenie takejto zmeny , ktorá by mohla mať podobu skutočnej občianskej revolúcie- jej aktérom by bol slobodný, aktívny a bdelý občan - by bola napokon v súlade s Ústavou (čl. 32).

Vývoj Slovenska po roku 1989
Ako stručne vystihnúť celkový vývoj po r. 1989? Napadá ma poučenie z jednej našej rozprávky: „Varíš kašu varíš, ale jesť ju nebudeš.“ Jej modernejší variant charakterizuje dnešné podnikanie ako „privatizáciu zisku a socializáciu strát“, čo je v príkrom rozpore s platným Obch. zákonníkom, podľa ktorého podnikanie sa deje na vlastné náklady a na  vlastné nebezpečenstvo (riziká). Alebo, heslovite, dnešnú našu spoločnosť charakterizujú : vôľová slabosť, myšlienková plochosť a  (iluzórna ) rezignácia. Iluzórna preto, lebo je neodôvodnená  ba samovražedná.
J. Sivák


Udalosť na facebooku (odkaz)- https://www.facebook.com/events/355959211202114  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára