Návštevnosť

streda 23. októbra 2013

Život na Slovensku nie je normálny

Skupina alternatívna cesta sa rozhodla uverejňovať životné skúsenosti a správy od občanov. V prípade, že máte záujem podporiť našu akciu, svoje postrehy a nápady nám môžete zaslať na email: alternativnacesta@gmail.com

Ďalej sa takto nedá!
Dobrý večer,
vypočula som si niekoľko Vašich príspevkov, prečítala som si názory ľudí a SÚHLASÍM. So všetkým, čo bolo povedané o našich politikoch, o našej zúboženej krajine, o tom, ako sme zadĺžení všetci až po uši.
Už nejaký čas vypínam telku keď idú správy. Nemôžem už počúvať o ľuďoch, ktorí napr. od mája nedostávajú mzdu, nemajú z čoho platiť účty, ako si mladá mamička predplácala materský príspevok a celý prepadol sociálnej poisťovni, pretože sa s poslednou splátkou omeškala o 2 dni...
Bolí veľmi, keď človek vidí našich dôchodcov, ktorí pracovali celý život a teraz na starobu sa dožili chudoby, biedy a "nestarostlivosti." A pomaly sa nemá kto o nich postarať, pretože všetky schopné a šikovné baby chodia opatrovať von.
Ja sama som dostala min. týždeň papier zo zdravot. poisťovne, že som dlžná 2.000 eur a keď som pátrala v akom období, zistila som, že počas tohto obdobia som bola zamestnaná v agentúre, ktorá mi sprostredkovala prácu opatrovateľky (u nás sa nedá zarobiť a keď je človek doma na všetko sám, odíde do zahraničia, aby ako tak prežil...) a neplatila mi odvody...
Na facebooku je vytvorená stránka pre opatrovateľky: nahláste podvodné agentúry. Je prázdna. Žiadna opatrovateľka tam nič nenapíše, nenažaluje. Ani ja nie. Pretože, keď prídem z turnusu domov a som presvedčená že už nechcem ísť späť, po 2 týždňoch pobytu na Slovensku, , keď zistím, že sa tu nezamestnám, som rada, že nájdem znovu prácu a znovu zaplatím akože "sprostredkovateľský" poplatok. Mesačne takto živím nielen svoju rodinu, ale ešte aj prispievam na živobytie ďalším ľuďom. Kedysi by som si bola o sebe pomyslela, že mi straší vo veži, keď sa nechám takto využívať. Dnes som zostala apatická a otupená a už ma to ani neprekvapí...TO VŠAK NIE JE NORMÁLNE...
Dnes som počula v správach o dlhu v Soc. poisťovni, ktorá si vymáha od občanov poplatky....máme zaplatiť ten TUNEL, čo urobili za tie roky? A keď nezaplatíme, pošlú na nás exekútorov...?
Každý deň nejaká katastrofická správa.

Došli sme až sem. K bodu odkiaľ sa už nedá pohnúť. Ani doprava, ani doľava. Ani vpred, ani vzad.
Nedá sa vyhovárať, že toto sú dôsledky krízy v celej Eurozóne. Toto, čo sa deje u nás sú dôsledky krízy, ktorej sme my všetci dovolili, aby nám prerástla cez hlavu. Pretože našinec je zvyknutí držať hubu a krok...
A keď som už načala tému kríza Eurozóny...tá sa týka aj Nemecka, Rakúska a iných vyspelých, ekonomicky stabilných krajín. A prečo sú stabilné? Lebo si chránia „svoje“, svojich obyvateľov a dokonca má nárok na veľmi slušnú podporu u nich aj cudzinec.
Ďalej sa však takto nedá.
My, občania Slovenskej republiky sme  to dovolili našim politikom, ktorých sme sami v nádeji, že bude lepšie volili, aby si z nás urobili nástroje svojej moci, hračky, s ktorými sa pohrávajú a vysmievajú sa nám do očí, keď povedia, že oni by nevyžili zo 400,--eur. Majú z nás, ktorí sme ich volili, srandu...
Smutno je na svete. Slovák bol vždy taký „truľo“, ktorí len hrdlačil na panskom a ešte sa poďakoval, keď dostal palicou po chrbte.
Nie sme však všetci rovnakí. Postavme sa proti a stojme raz sami za sebou.
Stať sa môže veľa. Verím, že sme sa prebudili a že budeme konečne hájiť svoje ľudské práva...právo na prácu, na chlieb, strechu nad hlavou, právo na normálne ľudské šťastie a nie zodieranie zamestnávateľmi a vykorisťovanie....
Podľa môjho ide nielen o materiálne záležitosti. Tu, ruka v ruke kráča aj náš duševný život. Keď nemáme uspokojené základné potreby, zaostáva náš duch, naša tvorivosť , ktorá robí ľudský svet krajším, prospesnejším a obohacujúcejším. Vytratila sa priaznivá atmosféra v medziľudských vzťahoch a človek človeku sa stáva vlkom...Nebudem zachádzať do detailov, pretože sme v tom všetci a každému je jasné, aspoň dúfam, čo chcem napísať.

Každý z nás je dôležitý. Nikto nie je ostrov iba sám pre seba. A to, čo sa deje jednému z nás, dotýka sa všetkých. Zoberme rozum do hrsti a poďme "bojovať" za našu rodnú zem, za budúcnosť pre naše deti !!!!
Bolo by super, keby sa to dalo urobiť tak...“sametovo“, ako v 89-om...
Ako hovorieval múdry pán Jan Werich, v príbehu o Golemovi: „Ten umí to a ten zas ono a všichni dohromady uděláme moc!“
Len stojme pri sebe a nezrádzajme samých seba!
Sme múdri, inteligentní a citliví ľudia, ktorí si zaslúžia pokoj v duši boľavej...
Napísala som svoj názor. Mohla som zostať ticho. Mohla som len skonštatovať, že nejaká skupina nespokojných ľudí „niečo“ organizuje. Keď však zostanem ticho a budem pasívna, nezmení sa nič. Chcem tým povedať, že je dôležité, aby si každý z nás uvedomil mieru svojej zodpovednosti, aby prehodnotil morálne dôsledky toho, ak zostane ticho, alebo sa zapojí. A bude stáť na tej správnej strane. Takto to vidím. Viem, že nemám prehľad úplne o všetkých krivdách, ktoré sa v našej krajine dejú avšak asi by som to neuniesla. Boh vie prečo nám nedáva všetko vedieť. To, čo som napísala stačí na to, aby som sa pridala.

S úctou
I.Jarábková

PS: Nie som politicky činná osoba, som súkromná osoba. Chcem priložiť ruku k tomu, aby sa zmenil život Slovákov. Keď chceme niečo zmeniť, musíme začať od seba...a ja som sa zmenila v momente, keď som našla odvahu toto napísať...nech nám všetkým v tomto slzavom údolí, pomáha všemohúci Boh.

Chcem zmenu a preto podporujem akciu OBČIANSKY ODPOR 9.11.2013 - https://www.facebook.com/events/355959211202114/387859628012072/?notif_t=plan_mall_activity

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára